CHOREA 2019

Ballet Nacional de Cuba je jedným z najprestížnejších tanečných súborov na svete a má dôležité miesto v celej latinskoamerickej kultúre.

Umelecká úroveň a technická excelentnosť jeho tanečníkov, spojená s inovatívnosťou a pestrosťou umeleckej vízie jeho choreografov mu získali miesto medzi súbormi svetového významu.

Za jeho vznikom v roku 1948 stála predovšetkým Alicia Alonso, ktorá bola aj jeho ústrednou členkou. V roku 1950 vznikla Národná baletná škola Alicie Alonso ako doplnok k činnosti tohto profesionálneho súboru. Umelecké smerovanie súboru najprv sledovalo klasické a romantické smery, no zároveň podporovalo tvorcov, ktorí nachádzali inšpiráciu v národných a súčasných trendoch.

Aj v týchto počiatkoch súbor inscenoval inscenácie Ďagilevovho Ruského baletu ako Petruška, alebo L’Après midi d’un faune a tiež balety kubánskych choreografov ako Fiesta Negra, Sóngoro cosongo, Concerto and Sombras, spolu s celovečernými baletmi ako Giselle, Labutie jazero alebo Coppélia.

Revolúcia v roku 1959 znamenala nový začiatok aj pre kubánsky balet. V tomto roku bol ako súčasť nového kultúrneho programu oficiálne založený Ballet Nacional de Cuba. Odvtedy narástol do nepredstaviteľných rozmerov, obohacujúc svoj repertoár a podporujúc rozvoj mladých tanečníkov, choreografov, pedagógov a ďalších umelcov. Tiež povzbudzoval výtvarníkov a hudobníkov vrátane tých, ktorí nepracovali v tanečnej oblasti. Okrem zlepšovania svojho klasického repertoára bol Ballet Nacional de Cuba silným impulzom aj pre rýchlo rastúcu komunitu choreografov, z ktorých niektorí dosiahli svetové kvality a prestíž.

Okrem svojho intenzívneho vystupovania na Kube, kde sa stal balet obľúbeným a populárnym medzi všetkými vrstvami obyvateľstva, Ballet Nacional de Cuba každoročne cestuje po celom svete vrátane väčšiny európskych, ázijských a amerických štátov. Získal aj významné ocenenia ako Grand Prix de la Ville de Paris alebo Rád Kubánskej republiky Félixa Varelu, podobne ako mimoriadne hodnotenia tanečných kritikov všetkých krajín, do ktorých zavítal. Množstvo jeho tanečníkov bolo ocenených na medzinárodných festivaloch a súťažiach.

Ballet Nacional de Cuba je stelesnením estetiky kubánskej baletnej školy. Tá mieša dedičstvo stáročnej divadelnej tradície s esenciálnymi elementmi miestnej kultúry a vytvára tak čosi skutočne kubánske.

Luis Ariam Arencibia  Narodil sa v provincii Villa Clara, tancu sa začal venovať na Umeleckej škole Olgy Alonso a pokračoval na Národnej umeleckej akadémii v Havane pod vedením uznávaných profesorov.

Po skončení štúdií v roku 2013 sa stal členom súboru Ballet Nacional de Cuba pod umeleckým vedením Alicie Alonso, kde účinkoval v predstaveniach klasického repertoára ako Giselle, Don Quijote, Labutie jazero alebo Luskáčik a tiež v moderných inscenáciách ako Tierra y Luna alebo Vestida de Nit španielskej choreografky Marie Rovira; Prosper anglickej Cathy Marsthon, Prologue for a tragedy Kanaďana Briana McDonalda a Rara Avis Kubánca Alberta Méndeza. S Ballet Nacional de Cuba pravidelne cestuje po celosvetových turné a zájazdoch.

Claudia Garcia – Prvá sólistka Ballet Nacional de Cuba.

Rodáčka z Havany začala s tancom ako trojročná na  Pro-Danza Ballet Workshop a pokračovala v štúdiu až po Národnú baletnú školu pod vedením profesorov ako Ramona de Sáa, Ana Julia Bermúdez alebo Mirta Hermida.

Počas štúdia absolvovala niekoľko stáží v Juhoafrickej republike a v Mexiku. Je nositeľkou prestížnych ocenení, napríklad Striebornej medaily zo súťaže International Academic Encounters for the Teaching of Ballet, ktorá sa konala v Havane v roku 2014. Štúdium ukončila so zlatým diplomom.

V rovnakom roku vstúpila do angažmánu v Ballet Nacional de Cuba, s ktorým vystupovala v Severnej aj Južnej Amerike a v Európe. Súbor tiež reprezentovala na Gala v Campeche v Mexiku. V roku 2018 sa stala prvou sólistkou súboru. Jej repertoár zahŕňa romanticko-klasické diela aj súčasnú tvorbu kubánskych a zahraničných choreografov.

Vznikol v roku 1996 pod odborným vedením Masako Hirata a je jedinou inštitúciou svojho druhu v Thajsku.

Jeho zámerom vždy bolo obohacovať thajských tanečníkov o skúsenosti a dnes oslavuje dve dekády rozdávania nadšenia z tanca.

Súbor, ktorého rešpekt rastie vo východnej Ázii aj mimo nej, tvorí klasické aj moderné predstavenia. V posledných rokoch spolupracoval s mnohými svetovo uznávanými umelcami, s ktorými v Bangkoku produkoval inscenácie svetovej kvality: Luskáčik (2003) s The Australian Ballet, Don Quijote (2007) s Paris Opera Ballet, Rómeo a Júlia (2008) s Paris Opera Ballet a Asami Maki Ballet, BCB Contemporary Performance (2010) s Geneva Grand Theatre Ballet, Luskáčik (2012) s the Paris Opera Ballet, Sylfida (2013) s English National Ballet a ďalšie. Vďaka svojej nekompromisnej energii, inovatívnosti a diverzite sa BCB etabluje ako súbor, ktorý konkuruje najlepším baletným súborom na svete. BCB tiež založil Bangkok City Ballet School, ktorú podporuje thajské ministerstvo kultúry, a ktorá má za úlohu vychovávať ďalšie generácie talentovaných umelcov so širokým kultúrnym záberom.

Sarassanan Chaisinlapin sa narodila v Chiang Mai v Thajsku a s tancom začala v 4 rokoch. Zúčastnila sa mnohých tanečných súťaží v Thajsku a v zámorí, kde získala ocenenia vo viacerých tanečných štýloch: klasickom balete, neoklasickom balete, jazze a súčasnom tanci.

Prvý raz účinkovala v Bangkok City Ballet ako sólistka v roku 2009. Od roku 2011 je prvou sólistkou súboru. Jej repertoár zahŕňa predstavenia Don Quijote, Coppélia, Raymonda, Labutie jazero, Flower Festival in Genzano, Spiaca krásavica alebo Bajadéra. Okrem baletu je ako tanečnica aktívna aj v inscenáciách nových nádejných choreografov.

Začiatky baletu v dnešnom Estónsku sa datujú už od roku 1914. Prvý celovečerný balet uviedli do repertoára národnej opery v roku 1922 a od roku 1926 existuje v Estónskej národnej opere stály tanečný súbor. Pod vedením Rahel Olbrei dostal v prvej polovici 20. storočia svoju umeleckú tvár vďaka klasickým inscenáciám, ktoré ho pomáhali umelecky etablovať. Jeho ďalšia umelecká riaditeľka, Anna Ekston, založila v roku 1946 Estónsku národnú baletnú školu (dnes Tallinská baletná škola).

V roku 1954 bolo prelomovou inscenáciou Labutie jazero v réžii ruského baletného veľmajstra Vladimíra Burmeistera. Inscenácia žiarila vďaka Helmi Puur, ktorá stvárnila party Odette a Otílie.

V druhej polovici 20. storočia začali prominentnú rolu v programe Estónskeho národného baletu hrať mladí choreografi a progresívne diela. Ščedrinova Carmen (1969) a Anna Karenina (1973) boli najlepšími predstaveniami umeleckého riaditeľa Enna Suveho, ktorý súbor viedol v rokoch 1967-1973.

Vyše štvrťstoročia viedla Estónsky národný balet Mai Murdmaa (1974-2001), ktorá mu vtlačila svoju vlastnú pečať. Jej tvorba sa zaoberala predovšetkým filozoficko-existenciálnymi témami a jej choreografie často používali hudbu 20. storočia vrátane domácich autorov. Zo svetoznámych mien používala hudbu Sergeja Prokofieva, Igora Stravinského, Arva Pärta, Mauricea Ravela, Bélu Bartóka či Georgea Gerschwina. Umelecky bohatá tvorba Mai Murdmaa vytvorila z tanečníkov Estónskeho národného baletu komplexné umelecké osobnosti výnimočné nielen svojou technikou a fyzickou pripravenosťou, ale aj presvedčivými hereckými schopnosťami.

Od roku 2009 je umeleckým riaditeľom Estónskeho národného baletu Thomas Edur, pod ktorého vedením súbor cestuje s veľkým úspechom po celej Európe, Blízkom Východe, Východnej Ázii či Rusku.

Jevgeni Grib

Absolvoval súkromnú tanečnú školu Fouette v Tallinne (2001) a Tallinnskú baletnú školu (2010). Od rovnakého roka je aj členom súboru Estónskeho národného baletu. V sezóne 2013/2014 bol tiež sólistom Eifman Ballet v Sankt Peterburgu v Rusku a od roku 2014 je jeho hosťujúcim sólistom. Jeho repertoár zahŕňa hlavné postavy tak v klasických, ako aj v neoklasických a moderných dielach. V roku 2018 debutoval v Estónskom národnom balet aj ako choreograf krátkym baletom Keep a Light in the Window na hudbu Artura Lembu, Lepa Sumeru a Sašu Puškina. V roku 2012 získal Krištáľovú topánku, v roku 2013 výročnú cenu Estónskej tanečnej únie a v roku 2018 Estónsku divadelnú cenu za svoje roly Alana v Električke zvanej túžba a Hilariona v Adamovej Giselle. V tom istom roku získal rovnaké ocenenie aj za choreografiu svojho baletu “Keep a Light in the Window”.

Národné akademické divadlo opery a baletu vo Ľvove sa pre verejnosť otvorilo po prvýkrát 4. októbra 1900. Premiéry opery Janek o živote karpatských horalov sa zúčastnil okrem iných aj spisovateľ H. Sienkiewicz, skladateľ J. Paderewski a delegácie divadiel z celej Európy. Zámerom bolo vybudovať na západe Ukrajiny veľké divadlo celoštátneho významu.

Prvé operné predstavenie sa vo vtedajšom Veľkom mestskom divadle odohralo v roku 1921 a bolo ním Labutie jazero P. I. Čajkovského.

V roku 1939 bolo divadlo premenované na Ľvovské štátne divadlo opery a baletu a do jeho radov začali prichádzať umelci z popredných umeleckých škôl vtedajšieho ZSSR. Repertoár divadla sa v tom čase začal rozširovať o diela ukrajinských skladateľov. Divadlo neprestalo fungovať ani počas 2. svetovej vojny.

V povojnovom období sa repertoár divadla rozrastal aj vďaka dielam domácich, ukrajinských skladateľov M. Lysenka, M. Verykivského, B. Ljatošynského a ďalších. Dôležitú rolu tiež hrali diela ruských skladateľov, napr. P. I. Čajkovského alebo N. Rimského-Korsakova.

Od roku 1956 nieslo divadlo vo svojom názve meno Ivana Franka (premenované bolo na sté výročie jeho narodenia). A od roku 1961 kedy získalo akademický status, bol názov divadla premenovaný. V roku 2000, kedy divadlo oslávilo 100 rokov svojej existencie, nieslo názov Ľvovskej rodáčky a výnimočnej sopranistky Solomije Krušelnyckej a po piatich rokoch mu prezident Ukrajiny udelil titul „národné“.  Počas posledných 20 rokov Národné akademické divadlo opery a baletu úspešne hosťovalo v Číne, Španielsku, Mexiku, Portugalsku, Švajčiarsku, Anglicku, Francúzsku, Rakúsku či Poľsku.

Medzinárodné úspešný tanečný umelec Victor Ullate spojil svoje meno s Madridským súborom v roku 1988. O trinásť rokov neskôr, v roku 2001, sa umeleckým riaditeľom stal Eduardo Lao a spojenie týchto dvoch mužov priviedlo súbor k mimoriadnym medzinárodným úspechom.

Ako najúspešnejšie nezávislé tanečné teleso Španielska si získal Victor Ullate Ballet Madrid renomé doma aj v zahraničí nielen vďaka svojim inovatívnym dielam ale aj vďaka kvalite svojich tanečníkov. Dlhodobé  renomé umožňuje súboru výber špičkových profesionálnych tanečníkov, ktorí majú mnohokrát už naštartovanú úspešnú kariéru. Ako hostia sa v jeho inscenáciách predstavili také mená ako Marie-Claude Pietragalla, Carole Arbo, Joan Boada alebo tanečník flamenca Antonio Márquez. Intelektuáli formátu Francisca Nievu alebo Vicenteho Molinu Foix napísali libretá špeciálne pre Victor Ullate Ballet. Súbor tiež spolupracoval s poprednými avantgardnými skladateľmi napríklad ako s Luis Delgadom.

Repertoár Victor Ullate Ballet pokrýva všetky aspekty moderného baletu posledných 25 rokov. Diela ako Giselle alebo Don Quijote, v inovatívnych spracovaniach Victora Ullateho, očarili kritikov na celom svete a dodnes sú významnou referenciou na španielsky balet vo svetovom meradle. Newyorský kritik Clive Barnes o nich povedal: „Funguje to. Len sa pozrite na týchto tanečníkov. Španielsko už nie je ‚len‘ krajinou flamenca,“.

V programe súboru sú aj medzinárodné choreografie autorov ako George Balanchine, Maurice Béjart, Hans Van Manen, Jan Linkens, Nils Christie, William Forsythe a Micha Van Hoecke.

Maurice Béjart vyslovene odovzdal svoje diela Vták ohnivák, Webern Opus 5, Sedem gréckych tancov, Nomos Alpha a Bakthi – zoznam majstrovských diel, ktoré okrem Béjartovho vlastného súboru uviedli len Victor Ullate Ballet, Parížska Opera a Tokyo Ballet.

Lucia Lacarra

Španielska primabalerína, bývalá prvá sólistka Bayerisches Staatsballett v Mníchove. Je držiteľkou Prix Benois de la Danse, v roku 2011 ju vyhlásili za tanečnicu desaťročia na World Ballet Stars Gala v Sankt Peterburgu.

Študovala v baletnej škole Victora Ullateho a rýchlo sa stala členkou súboru Victor Ullate Ballet. Už v 15-tich rokoch účinkovala v predstavení Allegro Brillante Georgea Ballanchina. Neskôr pôsobila ako prvá sólistka v Ballet de Marseille, kde výnimočne stvárnila rolu Esmeraldy v Zvonárovi u matky Božej. Po troch rokoch dostala angažmán v San Francisco Ballet, kde účinkovala v niekoľkých moderných aj klasických baletoch, okrem iných v Giselle Helgiho Tómassona.

Zo San Francisca sa presťahovala do Mníchova, kde bola prvou sólistkou a hosťovala so súborom na celom svete. Medzi jej výnimočné roly patrí Princezná Natália a Princezná Odetta v balete Illusions – Like Swan Lake od Johna Neumeiera, Katarína v Skrotení zlej ženy od Johna Cranka a Hippolyta/Titania v Neumeierovom Sne noci svätojánskej.

V roku 2002 dostala Nižinského cenu, v roku 2003 Prix Benois de la Danse v Boľšom teatri v Moskve za svoju rolu Tatiany v Crankovom Oneginovi a v roku 2011 bola v Sankt Peterburgu na World Ballet Stars Gala vyhlásená tanečnicou desaťročia.

Balet Slovenského národného divadla začal písať svoju históriu v máji 1920 predstavením Delibovej Coppélie a Dvořákových Slovanských tancov. Uviedli ich v choreografii Václava Kalinu na javisku vtedajšej Mestskej opery v Bratislave, postavenej podľa viedenských architektov Helmera a Fellnera. Vo vedení baletu sa vystriedali mnohé tanečné a choreografické osobnosti, akými boli: Václav Kalina, Achille Viscusi, Ella Fuchsová-Lehotská, Vladimir Pirnikov, Bohumil Relský, Maximilián Froman, Bedřich Fussegger, Rudolf Macharovský, Stanislav Remar, Jozef Zajko, Boris Slovák, Karol Tóth, Gabriela Zahradníková, Jozef Sabovčík, Emil Bartko, Mário Radačovský, v súčasnosti je na čele baletu Jozef Dolinský. V tvorbe prvej baletnej scény zanechali výraznú pečať zahraniční, najmä českí choreografi, neskôr, po vzniku tanečného školstva, aj domáci tvorcovia. Od 60. rokov sa v Balete SND rozvíja línia pôvodných baletných diel, pod ktoré sa podpísali choreografi: Jozef Zajko, Stanislav Remar, Karol Tóth, Pavel Šmok, Jozef Dolinský st., Libor Vaculík, Ondrej Šoth, Robert Balogh, Igor Holováč, Ján Ďurovčík, Daniel de Andrade, Natália Horečná atď. V súčasnosti balet spolupracuje s významnými európskymi tvorcami, akými sú napríklad Vasilij Medvedev, Youri Vámos, Natália Horečná, Boris Eifman. Rozvíjame aj spoluprácu s renomovanými hudobnými skladateľmi Petrom Breinerom, Carlom Davisom a ďalšími. V histórii baletu zanechali svoju stopu aj významné tanečné osobnosti, akými boli napríklad: Jozef Zajko, Augusta Herényiová, Trúda Tašká-Boudová, Titus Pomšár, Ondrej Halász, Jozef Dolinský st., Ján Haľama, Zoltán Nagy, Gabriela Zahradníková, Nora Gallovičová, Igor Holováč, Jozef Dolinský, Nikoleta Stehlíková, Romina Kołodziej, Andrej Szabo, Adrian Ducin a ďalší. Medzinárodne zložený súbor dnes tvorí sedemdesiat tanečníkov pätnástich národností.

Olga Chelpanova absolvovala Umeleckú školu Komijskej republiky, Choreografický inštitút umenia v meste Syktyvkar a Moskovskú univerzitu GITIS. Pôsobila ako prvá sólistka baletu národnej opery v Yoshkar-Ola. V Balete SND pôsobí od roku 2017, od roku 2018 ako prvá sólistka baletu. Vytvorila hlavné postavy v baletoch Giselle, Spiaca krásavica, Labutie jazero, Esmeralda, Korzár, Don Quijote, Bajadéra, Chopiniana. Jej repertoár tvoria aj tituly ako Carmen zo suity Carmen, postava Amora z baletu Carmina Burana, Spartakus, Romeo a Júlia, Majster a Margaréta. V Balete SND stvárňuje hlavné postavy v klasických tituloch v naštudovaní Rafaela Avnikjana: Odíliu-Odettu v balete Labutie jazero, Mášu v Luskáčikovi a hlavnú postave v romantickom balete Giselle.

Je viacnásobnou víťazkou medzinárodnej súťaže Arabeska v Rusku. V roku 2008 získala na baletnej súťaži Galiny Ulanovej v Krasnojare bronzovú medailu. O rok neskôr sa stala laureátkou divadelnej súťaže Yvana Kyrla, odkiaľ si odniesla cenu za najlepšiu interpretáciu klasického repertoáru za postavu Popolušky. V tom istom roku získala diplom od Ministerstva kultúry a novinársku cenu Marijskej republiky. Získala ocenenia za postavy klasického repertoáru: ako princezná Aurora z baletu Spiaca krásavica od P. I. Čajkovského, za postavu Esmeraldy z baletu C. Pugniho, za Margarétu z baletu Majster a Margaréta či Medoru z baletu Korzár. Na súťaži Arabeska v Perme získala cenu za najvýraznejší umelecký rast a expresivitu (2012), na Medzinárodnej súťaži Grigoroviča získala tretie miesto. V roku 2014 vyhrala hlavnú cenu na medzinárodnej súťaži v Kórei.

Konstantin Korotkov vyštudoval Akadémiu kulturológie a umenia IS Palant v Joškar-Ola (Marijská republika) a Moskovskú univerzitu GITIS so sólistickým diplomom. Po škole prijal angažmán ako prvý sólista v balete Národnej opery v Joškar-Ola. Od roku 2017 pôsobí ako sólista v Balete SND, od roku 2018 na poste prvého sólistu. Stvárnil desiatky postáv, akými sú napríklad: Siegried z baletu Labutie jazero, Basil z Dona Quijota, Albert z baletu Giselle, Konrád z baletu Korzár, Colin z baletu La fille mal gardeé, Princ z baletu Popoluška, Demetrius a Puk z baletu Sen noci svätojánskej, Solor z baletu Bajadéra, Fébus z baletu Esmeralda od C. Pugniho, ale aj princ Désiré z baletu Spiaca krásavica a klasická verzia baletu Romeo a Júlia, José zo suity Carmen, Spartakus atď. V Balete SND tancuje hlavné postavy v dielach choreografov – Rafaela Avnikjana (Labutie jazero, Luskáčik), Daniela de Andradeho (Nižinskij – Boh tanca), Borisa Eifmana (Za hranicami hriechu/Bratia Karamazovovci).

V roku 2007 získal ocenenie na súťaži talentov Marijskej republiky a o rok neskôr si odniesol cenu za interpretáciu súčasného diela – baletu Polyfónia. V roku 2008 získal divadelnú cenu na medzinárodnej súťaži Kyrlya a na súťaži Galiny Ulianovej v Krasnojare získal striebornú medailu. Na medzinárodnej súťaži J. Grigoroviča získal tretie miesto (2012). V roku 2013 získal hlavnú cenu za postavu Konráda z baletu Korzár. V roku 2014 získal hlavnú cenu za postavu Majstra v balete Majster a Margaréta. Bol trikrát laureátom súťaže Arabeska. Je držiteľom čestného diplomu za umenie a kultúru od Marijskej republiky.

Balet Národného divadla Brno je druhým najväčším baletným súborom v Českej republike. Tvorí ho takmer 50 členov zo 16 krajín. Repertoár Baletu NdB je veľmi pestrý, uvádza ako klasické balety (Labutie jazero, Spiaca krásavica, Luskáčik, Bajadéra), tak aj moderné diela svetových choreografov ako George Balanchine, Jiří Kylián alebo Nacho Duato.

Od roku 2013 je umeleckým riaditeľom baletu Národního divadla v Brne Mário Radačovský.

Black And White je moderným spracovaním vlajkovej lode klasického repertoára – Labutieho jazera. Je to titul, ktorý patrí k najhranejším baletom na svete. Verzia NdB mala úspech v USA a reprezentuje dnešok. Ide o pokus priblížiť toto dielo mladej generácii pohľadom z iného uhla, popretím všetkých tradícií a vizuálnym pretvorením Labutieho jazera ako takého. V klasickom spracovaní baletu sú dominantné postavy balerín (hlavná dvojrola Odetta – Odília), ide teda hlavne o výpoveď ženského elementu. Verzia NdB podáva Labutie jazero z pohľadu hlavnej postavy Princa Siegfrieda, ktorý prechádza zložitou životnou situáciou spojenou s liečbou závažného ochorenia – rakoviny. Niekedy stačí sekunda a život sa obráti naruby…

V Stuttgarte má balet dlhú históriu. Dávno pred založením dnešného divadla Stuttgart Ballett bol Stuttgart centrom tanca v Európe. Do dnešného dňa je toto divadlo považované za najvýznamnejšie v Nemecku. Od  roku 1961 bol jeho riaditeľom John Cranko, čím začala nová éra. Od roku 1969 nesie názov Stuttgart Ballet a doteraz je svetoznáme svojou činnosťou. Divadlo počas svojej existencie získalo mnohé ocenenia, napríklad cenu Laurence Olivier Award za Vynikajúce úspechy a prínos v tanci v roku 1981.

Prvými sólistami Stuttgardského baletu sú Slováci: Miriam Novitzká rod. Káčerová a Roman Novitzký, ktorí majú vo svojich repertoároch klasické i moderné diela a patria medzi svetovú špičku. Sólisti tvoria pár nielen na javisku, ale aj v súkromní.

Miriam Novitzká, rod. Káčerová

Miriam Novitzká rod. Káčerová sa narodila v Trnave. Študovala na Tanečnom konzervatóriu v Bratislave v rokoch 1993 – 2001. Následne v štúdiu pokračovala v Académie de Danse Classique Princess Grace v Monaku, kde úspešne doštudovala v roku 2004. V januári 2004 bola prijatá ako zboristka v Zürich Ballet kde spolupracovala s Heinzom Spoerlim. V roku 2005 sa stala členkou zboru Stuttgart Ballet, kde bola neskôr v roku 2010/2011 povýšená na Demi sólistku a začiatkom roku 2013 na Sólistku a Primabalerínou sa stala v sezóne 2014-2015.

Jej repertoár obsahuje titulné postavy: Giselle, Júlia v Romeo and Juliet, Tatiana v Onegin (John Cranko) a Desdemona v Othellovi , Margarite v Dáme s Kaméliami (John Neumeier) ako aj Lilac Fairy v Spiacej krásavici (Marcia Haydée) či Bianca v The Taming of the Shrew (John Cranko).

Popritom tancovala v dielach mnohých známych choreografov ako George Balanchine, Frederick Ashton, Kenneth MacMillan, Glen Tetley a spolupracovala s choreografmi ako Jiři Kylian, William Forsythe, Hans van Manen, Marco Goecke. Medzi choreografov, ktorí vytvorili rolu priamo pre Miriam patrili Mauro Bigonzetti, Jorma Elo, Douglas Lee, Sidi Larbi Cherkaoui, Demis Volpi a Christian Spuck.

Roman Novitzký

Roman Novitzký sa narodil v Bratislave, študoval na Tanečnom konzervatóriu Evy Jaczovej v Bratislave, ktoré ukončil v roku 2003. Ihneď sa stal členom baletu Slovenského národného divadla,  v ktorom pôsobil šesť rokov a kde dosiahol pozíciu prvého sólistu a jeho repertoár obsahoval postavy v mnohých klasických ale aj moderných baletov ako Labutie Jazero, Bajadéra, Spiaca krásavica, La Sylphide, Caligula, Spartakus,Ivan de Terrible and others…. V úlohe Spartaka v inscenácii Jána Ďurovčíka sa významne zapísal na slovenskej tanečnej scéne. Hosťovania ho zaviedli do Japonska, na Taiwan a do Kanady. V sezóne 2009/2010 sa stal Roman Novitzký členom baletu Stuttgart ballet v Stuttgarte, v Nemecku. V sezóne 2011/12 bol povýšený na pozíciu Demisólistu a v sezóne 2013/14 na Sólistu baletu. Vsezóne 2015/2016 sa stal Prvým sólistom. V roku 2012 začal pôsobiť aj ako choreograf, jeho choreografie sa stali súčasťou repertoára Stuttgart Ballet, Korean National Ballet, Innsbruck ballet a na mnohých galapredstaveniach. Roman Novitzký je zároveň aj jedným z oficiálnych fotografov Stuttgart ballet.

Jeho repertoár obsahuje hlavné postavy v baletoch John-a Cranko vrátane titulnej postvy v Oneginovi, Parisa a Tybalta v Romeovi a Julii, Lucentia a Hortensia v The Taming of the Shrew a Officer v The Lady and the Fool. Okrem toho tancoval hlavnú postavu v Kenneth MacMillanovom Song of the Earth and Requiem, Gurna v La Sylphide (Peter Schaufuss after Bournonville), des Grieux v The Lady of the Camellias (John Neumeier), José Antonio v Don Quixote (Maximiliano Guerra) und The Master in Krabat (Demis Volpi). V jeho repertoári sú diela svetoznámych mien ako George Balanchine, Maurice Béjart, Glen Tetley, Hans van Manen, Jiří Kylián, Wayne McGregor a Jorma Elo. Aj pre Romana vytvorili špeciálne úlohy medzinárodne uznávaní  choreografi ako Mauro Bigonzetti, Edward Clug, Marco Goecke, Christian Spuck a Demis Volpi.